|
Jeden z najdôležitejších textov cvičení. Tí, ktorí si už robili duchovné cvičenia, môžu tento text použiť opätovne ako sprievodcu pri každodennom rozhodovaní.
Výber z Duchovných cvičení
Princíp a fundament
(Vedúca zásada a základná pravda)
Človek je stvorený, aby chválil Boha, nášho Pána, vzdával mu úctu a slúžil mu a takýmto spôsobom si spasil dušu; a ostatné veci na povrchu zeme sú stvorené pre človeka, aby mu pomáhali dosiahnuť ciel, pre ktorý je stvorený.
Z toho nasleduje, že človek ich má natoľko užívať, nakoľko mu pomáhajú k jeho cieľu a natoľko sa ich zrieknuť, nakoľko mu v tom prekážajú.
Preto je potrebné, aby sme sa urobili indiferentnými voči všetkým stvoreným veciam vo všetkom tom, čo je ponechané slobode našej ľubovôle a nie je jej to zakázané; takže z našej strany nechceme radšej zdravie ako chorobu, radšej bohatstvo ako chudobu, radšej česť ako potupu, radšej dlhší ako kratší život a tak dôsledne vo všetkom ostatnom, túžiac po tom a voliac si jedine to, čo nás lepšie vedie k cieľu, pre ktorý sme stvorení.
Urobenie voľby
Úvod
V každej dobrej voľbe, nakoľko to záleží od nás, oko nášho úmyslu musí byť jednoduché, hľadiac jedine na ciel, pre ktorý som stvorený, t.j. na chválu Boha, nášho Pána a na spásu svojej duše. A preto, čokoľvek si volím, musí slúžiť na to, aby mi pomáhalo k cieľu, pre ktorý som stvorený; nesmiem usmerňovať alebo ťahať cieľ k prostriedku, ale prostriedok k cieľu. Tak sa stáva, že mnohí sa najprv rozhodnú oženiť sa, čo je prostriedok a až potom slúžiť Bohu v manželskom stave, čo je cieľ. Iní zasa najprv chcú mať benefícia a len potom slúžiť v nich Bohu. A tak títo nejdú rovno k Bohu, ale chcú, aby Boh prišiel rovno k nim, k ich nezriadeným náklonnostiam. Takto robia z cieľa prostriedok a z prostriedku cieľ. To, čo by mali postaviť na prvé miesto, stavajú na druhé. Lebo najprv si mám postaviť pred oči, že chcem slúžiť Bohu, čo je cieľ, a až potom, keď je to osožnejšie, vziať si benefícium alebo ženu, čo je prostriedok k cieľu. Tak ma teda nijaká vec nemá pohýnať, aby som siahal po tých alebo oných prostriedkoch alebo sa ich zriekol, ale jedine služba a chvála Boha, nášho Pána a večná spása mojej duše.
O ktorých veciach sa má robiť voľba
Prvý bod. Je potrebné, aby všetky veci, o ktorých si chcem robiť voľbu, boli indiferentné alebo dobré v sebe a aby slúžili v medziach svätej hierarchickej Matky Cirkvi, aby neboli zlé a jej neodporovali.
Druhý bod. Sú veci, ktoré patria k nemeniteľnej voľbe, ako je kňažstvo, manželstvo atd.; a sú zasa také, čo podliehajú meniteľnej voľbe, ako je: prijať alebo zanechať benefícium, prijať časné majetky alebo sa ich zrieknuť.
Tretí bod. V prípade nemeniteľnej voľby, ktorú sme už raz urobili, nemáme už viac čo voliť, lebo sa nemôže zrušiť, ako napr. manželstvo, kňažstvo atď. Treba hľadieť jedine na to, aby ten, kto si voľbu neurobil správne a riadne bez nezriadených náklonností, to oľutoval a usiloval sa vo vyvolenom stave žiť dobrým životom. Takáto voľba, pretože je nezriadená a nepoctivá, sa nezdá byť Božím volaním, ako to niektorí mylne myslia, pokladajúc zlú a falošnú voľbu za Božie volanie. Každé Božie volanie je čisté a jasné, bez akejkoľvek zmyselnosti alebo nejakej inej nezriadenej náklonnosti.
Štvrtý bod. Ak si niekto urobil voľbu riadne, ako sa patrí, o veciach, ktoré patria k nemeniteľnej voľbe a pritom nepostupoval podľa tela ani podľa sveta, niet príčiny, prečo by mal znova robiť voľbu, ale sa má, nakoľko môže, zdokonaľovať v tom, čo si vyvolil.
Poznámka. Treba upozorniť, že ak taká meniteľná voľba nebola urobená úprimne a celkom zriadene, vtedy je užitočné znova ju urobiť, ako sa patrí, ak dotyčný chce, aby priniesla znamenité a Bohu, nášmu Pánovi, veľmi milé ovocie.
Kedy možno robiť správnu voľbu
Prvá doba je, keď Boh, náš Pán, tak pohýna a priťahuje vôľu, že nábožná duša bez toho, že by pochybovala alebo mohla pochybovať, nasleduje to, čo sa jej ukázalo, ako sv. Pavol a Matúš, keď nasledovali Krista, nášho Pána.
Druhá doba je, keď dostávame veľa svetla a poznania zo skúsenosti útechy a neútechy a zo skúsenosti rozlišovania duchov.
Tretia doba je pokojná, keď človek uvažuje prečo sa narodil, aby totiž chválil Boha, nášho Pána a aby si spasil dušu; a túžiac po tom, volí si ako prostriedok nejaký spôsob života alebo stav v medziach Cirkvi, aby mu pomáhal slúžiť Bohu a spasiť si dušu. Povedal som: „doba pokojná“, t.j. keď duša nie je zmietaná rozličnými duchmi a keď spokojne a slobodne užíva svoje prirodzené schopnosti.
[Kľúčové slová: jezuiti, kňaz, rehoľník, spytovanie svedomia, svedomie, duchovné cvičenia, modlitba]
|
49(28%)
