Na Slovensku má Spoločnosť Ježišova dva exercičné domy:

Exercičný dom v Piešťanoch a Exercičný dom sv. Ignáca v Prešove

         Je to čím viac známa forma cvičení, vďaka ktorej mnoho ľudí mladých i starších nachádza účinnú pomoc pri stretnutí s Bohom a so sebou samým. Nazývajú sa ignaciánske, pretože ich pôvodcom je sv. Ignác z Loyoly, zakladateľ rehole jezuitov. Zaznačil v nich to, čo sám prežil a ako ho viedol Boh. Autor Duchovných cvičení svoju knižku ustavične upravoval a zdokonaľoval. Posledné úpravy boli urobené v Ríme v roku 1541. Kniha je napísaná suchou a strohou rečou; nie je to čisto literárne dielo, skôr praktická literatúra.
         Výrazom „Duchovné cvičenia“ označujeme akýkoľvek spôsob spytovania si svedomia, rozjímania, kontemplovania, ústneho i duchovného modlenia sa a iné duchovné činnosti... Podobne ako prechádzať sa, kráčať a bežať sú telesné cvičenia, práve tak sa volajú duchovnými cvičeniami všetky spôsoby prípravy a naladenia

     Duchovné cvičenia dávajú hlbšie poznanie seba samého. Dnes je to o to dôležitejšie, že súčasný človek vplyvom sústredenia sa iba na viditeľné a dočasné, sa nedokáže zahľadieť na seba, aby poznal svoju skutočnú veľkosť a opravdivú biedu.
         Duchovné cvičenia pomáhajú tomu, kto si ich robí, vidieť neporiadok svojho života, hĺbku hriechu i jeho ničivú silu, ktorá problematizuje všetky najdôležitejšie vzťahy: vzťah k Bohu i k sebe samému, a tiež k blížnym a k svetu. Ten, kto si robí Duchovné cvičenia (exercitant) tým, že vchádza do seba objavuje často zlé motívy svojho správania, vášne, ktoré ho ničia, zranenia i urážky. Robí to preto, aby s týmto všetkým prišiel k Ukrižovanému Ježišovi, aby sa mu odovzdal a vystavil hĺbku svojho srdca jeho premieňajúcej sile.
         Veľkou prednosťou ignaciánsk

     Očakávame od nich niečo zvláštne? V exercičnej knižočke sa hovorí, že si v exercíciách máme usporiadať život a nekonať pri tom pod vplyvom svojich zlých náklonností.
Čo pre nás znamená „usporiadať si život?“
         Odpoveď na túto otázku by bolo treba hľadať v modlitbe s Bohom. Cez exercície budeme veľa hovoriť o modlitbe – o takej, ktorá by mala byť schopná vytvoriť v nás skúsenosť toho, že nás ktosi má rád. Každý z nás vie, čo to znamená. Alebo sme voči tomu ľahostajní?
         Nebolo by múdre, keby sme z exercícií urobili iba záležitosť prednášok, pojednaní či úvah. Budeme sa snažiť, aby naše meditácie boli modlitbou. Očakávame teda od týchto exercícií niečo? Túžime, aby sa niečo v nás stalo?
         Vlastná skúsenosť predstavuje veci úplne inak ako to,

         „Duchovné cvičenia“ – napísal sv. Ignác – „sú najlepšou vecou, na akú môžem v tomto živote myslieť a na základe skúsenosti porozumieť, aby mohol človek aj sám osobne nájsť a mnohým iným priniesť skutočnú pomoc a úžitok.“

         Duchovné cvičenia sú ovocím mystických zážitkov a mnohoročnej reflexie sv. Ignáca z Loyoly, zakladateľa jezuitskej rehole. Ich obrovská účinnosť a sila, akú zažil sám sv. Ignác a jeho prví spoločníci viedla k úradnému potvrdeniu Duchovných cvičení v roku 1548 pápežom Pavlom III. Takto sa Cirkev obohatila o nový spôsob, ktorý umožňuje vnútornú premenu a objavenie Božej vôle v živote človeka.

         Pius XI vo svojej encyklike Mens nostra (1929) zhrnul stáročnú skúsenosť v náčrte dávania Duchovných cvičení, keď ich nazýva „<

1. Úprimná túžba prežiť Duchovné cvičenia z náboženských pohnútok.
2. Samozrejmou podmienkou účasti je úplná dobrovoľnosť a osobné rozhodnutie sa pre ne.
3. Aspoň počiatočná skúsenosť rozjímavej modlitby a príprava na duchovné cvičenia dlhšou dennou modlitbou.
4. Duchovné cvičenia sa dotýkajú životných problémov človeka, preto je potrebná aj určitá schopnosť analyzovať a vysloviť svoje city, hnutia, vnútorné konflikty a ťažkosti, osobitne tie, ktoré by vzbudzovali určité strachy a obavy.
5. Nutnou podmienkou je tiež postoj byť otvoreným pred exercitátorom a byť ochotný deliť sa s ním o vnútorné zážitky.
6. Podstatnou podmienkou dobrého urobenia si duchovných cvičení je vnútorná sústredenosť a zachovanie úplného mlčania.
7. Dobré prežitie duchovných cvičení si žiada zrelosť a psychickú a fyzi

     Samotný sv. Ignác v úvodných poznámkach do Duchovných cvičení povzbudzuje takto: „Tomu, kto si robí duchovné cvičenia, veľmi osoží vstúpiť do nich s veľkou odvahou a šľachetnosťou voči svojmu Stvoriteľovi a Pánovi obetujúc mu všetko svoje chcenie a slobodu, aby jeho božská Velebnosť používala tak jeho osobu ako aj všetko, čo má, podľa svojej najsvätejšej vôle“ (DC 5).
     Odporúčame pripravovať sa pravidelnou dlhšou modlitbou, meditáciou. Osobitne dôležité je vyprosovať si požehnanie a pôsobenie Svätého Ducha počas nich. Prosiť o veľkodušnosť a otvorenosť voči Bohu a o svetlo a múdrosť Ducha Svätého pre seba samého ako i pre toho, kto dáva Duchovné cvičenia.
Duchovné cvičenia môžu trvať osem, šesť, päť, štyri, či tri dni (možnosť je vykonať si aj celé 30-dňové ).

Program dňa zvyčajne obsahuje:

– uvedeni

     Pane, ty si nás stvoril, aby sme ti boli podobní vzájomnou láskou, akou ty žiješ v spoločenstve najsvätejších Osôb. Ty si nás vyvolil ešte pred stvorením sveta, aby sme boli čistí a svätí tvojou láskou. Cieľ, pre ktorý si nás stvoril, je v samotnou srdci tvojej lásky ako trojjediného Boha. Povolal si nás do spoločenstva svojej Cirkvi, aby sme v nej žili týmto tajomstvom.
         Prosíme ťa, môj dobrý Bože, daruj nám voči tomuto tajomstvu vnímavé a otvorené srdce ako ho mal svätý Ignác.
         Prosíme ťa o dar tvojho Svätého Ducha, ktorý nech nás v týchto dňoch duchovných cvičení vypočuje, posilňuje, potešuje a povzbudzuje. Daj, aby nik z nás nepokazil nádherný plán, ktorý máš s nami. Pomôž nám v týchto dňoch si usporiadať svoj život podľa tvojho slova, aby sme mohli tam, kde žijeme, budovať t