Ak poznáte nejaké vtipy o jezuitoch, neváhajte n&

Vtipy o jezuitoch zaslané od našich priateľov

     Syn z bohatej a vplyvnej rodiny má problém udržať sa na akomkoľvek gymnáziu. Z každého gymnázia ho po mesiaci vylúčia pre veľmi slabý prospech, zlé správanie a vôbec pre neschopnosť prispôsobiť sa podmienkam.
     Otec je už nešťastný a tak zo zúfalstva syna prihlási na jezuitské gymnázium. Po mesiaci volá riaditeľ gymnázia otcovi, aby sa dostavil do školy. Otec už tuší, o čo ide, preto je veľmi prekvapený reakciou riaditeľa, ktorý chváli jeho syna za výborný prospech a správanie.
     Milo prekvapený otec vyhľadá syna a pýta sa ho, čo sa stalo, že sa tak náhle polepšil. "To máš tak. Idem do jedálne, pozriem na stenu a tam chlap pribitý na kríž. Idem do triedy a tam znova chlap pribitý na kríži. Idem k riaditeľovi a tam ďalší. Oci, tu sa s nikým nehrajú!" (M.B.)


     Na cestu vlakom sa spoločne vydali dvaja kapucíni a dva jezuiti. Pred odchodom si dvaja kapucíni kúpili dva lístky, ale jezuiti len jeden.
Keď sa približoval sprievodca, tak jezuiti sa schovali na toalete. Keď sprievodca zaklopal, pootvorili sa dvere a zvnútra jedna ruka podala sprievodcovi lístok. Sprievodca poďakoval a išiel ďalej.
Kapucíni obdivovali vynaliezavosť jezuitov.
     Na druhý krát si kapucíni kupujú už len jeden lístok, ale všimli si, že jezuiti si nekupujú žiadny. Keď sa približoval sprievodca, tak idú na toaletu. Jezuiti zaklopú, ruka im podá lístok, a poberajú sa na toaletu vo vedľajšom vagóne...
(G.H.C)


Jezuitom niekto klope na dvere.
- Kto je tam?
- Jehovisti.
- Čo si prajete?
- Porozprávať sa.
- A koľkí ste?
- Dvaja.
- Tak sa porozprávajte.
(G.H.C)


     Na jednej konferecnii sa diskutuje poslušnosť rehoľníkov. Príde rad aj na jezuitov. Pýtajú sa prítomného jezuitu: "Váš rád pripisuje poslušnosti veľkú hodnotu. Ako to robíte, že ju tak zachovávate?"
Jezuita odpovedá: "Veď je to jednoduché. Predstavený sa najprv spýta podriadeného, akú má predstavu o svojej budúcnosti, čo by chcel robiť, a potom mu to prikáže. Takže s poslušnosťou nie je nikdy problém."
Po chvíli sa spýta jeden z účastníkov: "Ale sú predsa rehoľníci, ktorí nevedia, čo chcú... Ako to je v tomto prípade? Čo s takým jezuitom."
Jezuita odpovedá: "No, z takého urobíme predstaveného..."

(G.H.C)


     Rády sa prišli pokloniť do Betlehema.
Františkáni: "Toto je myrha našej chudoby." Benediktíni: "Toto je kadidlo našich modlitieb." Dominikáni: "Toto je zlato našej múdrosti."
Jezuiti si zobrali Jozefa dôverne bokom: "Jozef, nemáš adresu na tých troch kráľov, čo tu boli pred nami?"

(G.H.C)


     Rehoľné spoločenstvá sa pred vianočnými sviatkami dohodli, že každé z nich prekvapí svätú Rodinu a prinesie darček malému Ježiškovi k jasličkám. Na sviatok narodenia Pána sa stretli a spoločne sa išli pokloniť novonarodenému Kráľovi.
V zastúpení benediktínov sv. Benedikt priniesol krásnu starodávnu, ručne prepisovanú Bibliu, písanú zlatými a striebornými písmenami. Anjeli sa tešili a svätá Rodina sa usmievala. Potom sv. František z Assisi na znak svojej jednoduchosti, ktorou vždy oslavuje Boha, priniesol vtáčika pre malého Ježiška. Radosť a pokoj bolo cítiť vo vzduchu, keď ju odovzdával sv. Jozefovi. Sv. Dominik, zakladateľ rehole dominikánov, priniesol pre Jezuliatko a na potešenie Božej Matke veľký ruženec zo smaragdových perál, lebo oni radi zakladajú ružencové bratstvá. Posledný prišiel sv. Ignác a v rukách nič nedržal a ani na chrbáte nič neniesol... To prítomných prekvapilo. Ten sa však poklonil pred Ježiškom, a keď podišiel k sv. Jozefovi, dal mu ruku okolo krku, všetci od hrôzy zhíkli, čo si to dovoľuje. Ignác mu s úmevom položil otázku: „Tak čo, Jozef, do ktorej školy ho pošleš?"

(L. S.)


Františkán a jezuita sa nevedeli vzdať cigarety a hľadali cestu, ako fajčiť, ale legálne.
Tak sa františkán kvôli pokoju vo svedomi spýtal predstavených, či može fajčit počas modlitby. "Ó, taká neúcta." Znela odpoveď. Samozrejme mu to nedovolili.
Zbožný jezuita sa obrátil na predstaveného otázkou: Môžem sa modliť, aj keď fajčim?
"Samozrejme, veď aj Písmo hovorí, že modliť sa treba stále."

(G.H.C)


     Jezuita stretol kapucína. Obrátil sa k nemu a povedal mu s humorom: „Hovoria, že Judáš nosil bradu.“ Kapucín odpovedal: „Je to možné, ale je isté, že bol zo Spoločnosti Ježišovej.“ (L. N.)


      Pustou krajinou putovali spolu františkán, dominikán a jezuita. Keď sa chceli najesť, zistili, že im ostalo už len posledné vajíčko. Dohodli sa medzi sebou, že s ním budú zachádzať s posvätnou úctou. Najsamprv ho vzal františkán a predniesol slová: „Exege e domo sua!“ (Vyjdi zo svojho obydlia!) a vajíčko olúpal. Dominikán zasa povedal: „Accipe salem!“ (Prijmi soľ!) a vajíčko posolil. Podal ho jezuitovi, ale ten ho zjedol hovoriac: „Consumatum est.“ (Dokonané je).

(H. K.)


     Na kongregácií rehoľných predstavených vznikol spor, ktorý rád má Duch Svätý najradšej. Nakoniec niekto navrhol: až sa zotmie, všetci sa začneme horlivo modliť. Keď prvý lúč slnka vošiel do miestnosti, kde sa úpenlivo modlili, na stene sa objavil čiernym uhlíkom nápis: "Všetky rády sú mi rovnako milé. Duch Svätý SJ".

Ja sa v piatok vždy postím: suchý chlieb, suchý salám...

     V Krakove zhaslo svetlo počas modlitby breviára: Benediktíni si to ani nevšimli, nakoľko sa ho modlia z pamäti. Františkáni začali chváliť Boha za sestru tmu. Saleziáni okamžite zaspali. Jezuiti idú nahodiť poistky. Premonštráti vytiahnú z vrecka mobil a volajú renomovanú firmu.

     Do neba ide dominikán, františkán a jezuita. Dominikán zaklope na nebeskú bránu. „Klop, klop“. Sv. Peter otvorí a ospravedlňuje sa: „Prepáč, brat môj, trochu počkaj, za chvíľu k nám príde sv. Otec; chvíľočku strpenia.“ Prišiel františkán. Dominikán mu vyrozprával svoj príbeh. Predsa len skúsi zaklopať: „Klop, klop“. Sv. Peter otvorí a ospravedlňuje sa: „Prepáč, brat môj, ešte počkaj, každú chvíľku k nám príde sv. Otec.“ Prišiel jezuita. Rehoľníci mu vyrozprávali, čo sa stalo. Jezuita trochu porozmýšľal, zbalil františkána a dominikána do kufra a klope na dvere: „Klop, klop“. Sv. Peter už trochu nervózny otvára a chce sa zasa ospravedlniť, ale jezuita ho predbehne: „Batožina sv. Otca!“

     Je to pravda, že jezuita odpovedá na otázky otázkou?
A to ti kto povedal?


Do kupé vlaku prídu dvaja jezuiti, sadnú si, otvoria si každý knihu a zbožne si čítajú. Sedí tam starček a pokúša sa o rozhovor, ale neúspešne; nikto mu neodpoveda.
Keď sa uz pátri chystaju vystúpiť, zatvoria knihy a starček sa ich opyta: "A vy ste odkial?"
"My sme zo Spoločnosti Ježišovej."
"A z ktorej z tej prvej alebo z tej druhej?", opýtal sa starček.
Oni udivene ostanú pozerať a starček vysvetľuje: "No tá prvá boli vôl a osol a tá posledná dvaja lotri." (František)


Vtipy o starých priateľoch, Vtipy v chorobe, Vtipy o rodine.

Dobré vtipy si môžete prečítať aj na stránkach českých spolubratov www.jesuit.cz/humor