Jezuiti Bratislava | Košice
Ivanka pri Dunaji | Piešťany
Prešov | Ružomberok | Trnava
Mapa stránky English Kontakt Hľadaj
Aktuality
11.03.2014
Mnoho darov, jeden Duch

V čase od 19. do 27. júla sa uskutoční Stredoeurópsky MAG+S, ktorý sa tento rok bude konať v Budapešti. Ide o letné podujatie pre mladých od 18 do 30 rokov organizované jezuitmi.

MAG+S je určený pre všetkých, ktorí chcú zažiť v živote viac. Viac v službe, spoločenstve, zdieľaní, priateľstvách… Programu sa zúčastnia mladí z rôznych krajín: Litva, Slovinsko, Rumunsko, Maďarsko, Brazília... a budú spoločne objavovať Boha cez nové situácie (skúsenosti - experimenty).

 

Program MAG+S-u:

Experimenty (od 19. do 24. júla)

Účastníci v menších medzinárodných skupinkách strávia 5 dní v experimente podľa vlastného výberu. Experimenty - sociálne, umelecké, pútnické, ekologické alebo spirituálne budú prebiehať v Rumunsku, Maďarsku aj na Slovensku. Každý deň je založený na 5 pilieroch: téma dňa, omša, aktivita, zdieľanie, examen.

MAGIS FESTIVAL V BUDAPEŠTI (od 24. do 27. júla)   

Po skončení experimentov sa všetci účastníci stretnú na záverečnom programe MAG+S festival v Budapešti. 

 

Účastnícky poplatok je 75 EUR.

 

ZAREGISTROVAŤ SA môžeš TU.

 

V prípade otázok napíš na: magis.slovensko@gmail.com

Viac informácií: na stránke magis14.org a na facebooku

 

04.03.2014
Cesty obrátenia

03.03.2014
Putovná Magis výstava

Spoločenstvo Magis pripravilo putovnú výstavu, ktorá predstavuje letné podujatia Magis a Svetové dni mládeže, ktoré sa uskutočnili minulého roku v Brazílii a taktiež Stredoeurópsky Magis, ktorý sa konal na Slovensku. Celkovo trinásť panelov zachytáva rozličné momenty ako aj svedectvá účastníkov týchto letných podujatí. Výstava prebieha od 7. apríla priestoroch jezuitského domu v Košiciach.

01.03.2014
Umenie Ducha u jezuitov v Piešťanoch

Pozývame Vás do Piešťan, na 33. pokračovanie projektu UMENIE DUCHA - Návrat súčasného umenia do chrámu v jezuitskej kaplnke Sedembolestnej Panny Márie na Poštovej ulici. Od 29. marca 2014 tu predstavujeme dielo Igora Kalného: Ukrižovaný, 1985-86.

Ďalšie informácie nájdete aj na našom Blogu

Igor Kalný: Ukrižovaný, 1985-86

Teším sa na Vašu návštevu v Piešťanoch

Informoval: P. Leopold Slaninka SJ

 

„Lebo Boh chcel, aby v ňom prebývala všetka plnosť a aby skrze neho zmieril všetko so sebou, keď pre jeho krv na kríži priniesol pokoj všetkému, čo je na zemi aj čo je na zemi.“ (Kol 1, 19-20) 
 

Igor Kalný: Ukrižovaný, 1985-86

20.02.2014
Prispejte 2% z dane na činnosť jezuitov

Vážení priatelia.

Spoločnosť Ježišova vyvíja v rámci svojej činnosti rozličné aktivity zamerané na rozvoj a ochranu duchovných hodnôt, podporu vzdelávania, sociálnu pomoc, zachovanie kultúrnych hodnôt, ochranu ľudských práv. Ak chcete prispieť na podporu týchto aktivít, môžete tak aj v tomto roku urobiť poukázaním 2% z Vašej zaplatenej dane. Každému darcovi úprimne ďakujeme a zahŕňame ho do modlitieb, ktorými v jezuitských komunitách denne prosíme za dobrodincov.

 

Stiahnite si dokument s našimi údajmi:

Vyhlásenie o poukázaní 2% z dane: PDF, WORD

Naše údaje: 
Spoločnosť Ježišova
Adresa: Panská 11, 814 99 Bratislava
IČO: 00599051
Právna forma: Účelové zariadenie cirkvi a náboženskej spoločnosti
Číslo účtu: 683254033/7500
(Československá obchodná banka, a.s.)

 

 

 

 

 

05.06.2013
Aká je tvoja životná cesta?


Ako Ježišovi spoločníci žijeme svoju identitu vo svete mnohorakých obrazov a tvárí rôznych kultúr. Napriek rozdielnostiam to, čo nás zjednocuje ako jezuitov, je Kristus a rozhodnutie slúžiť mu: nebyť hluchý na volanie Pána, ale ochotný plniť jeho vôľu. Naše poslanie je: objaviť Krista tam, kde ho predtým nezbadali a zjaviť ho tam, kde nebol videný.


Cirkev vás potrebuje, ráta s vami a naďalej sa na vás obracia s dôverou, najmä keď treba dosiahnuť tie fyzické a duchovné miesta, kam iní neprídu alebo prídu veľmi ťažko. (Z príhovoru Benedikta XVI. Členom 35. generálnej kongregácie)


Ak máš aj ty otázku, či je toto tvoja cesta a chceš o nás vedieť viac, napíš:

Ondrej Gabriš SJ,
Poštová 1
921 01 Piešťany
e-mail: ondrejgabrissj@gmail.com


Viac informácií a užitočné materiály pre rozhodovanie nájdeš na: Životné povolanie

29.01.2012
Naplánujte si duchovné cvičenia na tento rok


Uvažujete nad duchovnými cvičeniami v priebehu tohto roka?

Informujte sa:

Ponuka duchovných cvičení v Prešove

Exercičný dom sv. Ignáca, Pod Kalváriou 81


Ponuka duchovných cvičení v Piešťanoch

Exercičný dom, Poštová 1


Ponuka duchovných cvičení v Centre spirituality Loyola

Nám. Padlých hrdinov 7, Ivanka pri Dunaji

 

 „Či nám nehorelo srdce, keď sa s nami cestou rozprával a vysvetľoval nám Písma?“ (Lk 24,32)

20.04.2014
Veľkonočný pozdrav z Bratislavy

Drahí priatelia,

prinášame vám veľkonočný pozdrav od našich najmenších z nášho jezuitského kostola v Bratislave:
 
 
 
 
Radostnú a požehnanú Veľkú noc všetkým.
P. Pavol Trgo SJ
12.04.2014
Príbeh košických kalvárskych schodov

Ako a kde sa to všetko odohrávalo? Na úvod je dobré začať predstavením miesta a kostola samotného, samozrejme vo veľkej  skratke. Z publikovaných prác je známe, že košickí saleziáni spravujú barokový rímskokatolícky kalvársky kostol Sedembolestnej Panny Márie v Košiciach, národnú kultúrnu pamiatku. Ten spolu s prináležiacimi kaplnkami krížovej cesty v aleji zelene, so súsošiami a s blízkym dnes už zaniknutým cintorínom, bol už od obdobia vrcholiaceho baroka známym pútnickým miestom a zároveň výraznou dominantou na vrchu Kalvárie za mestom. Svojim významom a realizáciou je porovnateľný s banskoštiavnickou či prešovskou Kalváriou. Vznik košickej Kalvárie súvisí pôvodne s činnosťou košických jezuitov a ich Združenia Kristovej agónie. Iniciátorom bol páter Juraj Mihalóczi SJ v roku 1737, a už v roku 1758 bol s podporou mesta a vďaka staviteľovi Nikodémovi Litzkému postavený unikátny dvojposchodový pútnický kostol – s horným nemeckým a maďarským, a dolným slovenským kostolom, s dodnes zachovanými súčasťami barokového mobiliáru, či s kópiou tzv. svätých schodov (scala sancta) so svätými relikviami. Neskôr – v roku 1826 mu udelil pápež Lev XII. odpustky na dni 3. mája k sviatku Nájdenia sv. Kríža a v nedeľu po 15. septembri na sviatok Sedembolestnej Panny Márie, ktorý sa tu takto slávi do sučasnosti. 

Samotný fenomén svätých schodov s Kristovou krvou pochádzajúcich priamo z Jeruzalema z paláca Pontia Piláta a prenesených neskôr v 4. storočí sv. Helenou do Ríma je pomerne dobre známy. Poznajú ich najmä všetci pútnici či turisti, ktorí aspoň raz v živote zavítali do Ríma, alebo ktorí o posvätných miestach kresťanského Ríma aspoň počuli. A tak na tomto mieste, presnejšie v prílohe za článkom, len pripájame niekoľko odkazov na dostupné internetové podklady k téme. Celý článok si môžte prečítať TU
Fotografie k článku

 
 
 
Autor príspevku: Juraj Gembický
Foto: Juraj Gembický

 

11.04.2014
Jezuitské akademické inštitúcie na stretnutí so Svätým Otcom

Pápež František prijal na audiencii v Aule Pavla VI. profesorov, zamestnancov a študentov troch pápežských inštitúcií, vedených Spoločnosťou Ježišovou. Ide o Pápežskú Gregorovu univerzitu, Pápežský biblický inštitút a Pápežský východný inštitút. Stretnutie otvoril generálny predstavený Spoločnosti Ježišovej páter Adolfo Nicolás. 

Tri spomenuté inštitúcie Spoločnosti Ježišovej v roku 1928 združil do konzorcia pápež Pius XI. Ako povedal Svätý Otec, z ich spoločného úsilia byť k dispozícii pápežovi, námestníkovi Krista na zemi, vyplýva nevyhnutnosť „rozvíjania ich spolupráce a synergickej súčinnosti, uchovávajúc historickú pamäť, ujímajúc sa zodpovednosti za prítomnosť a pozerajúc do budúcnosti s kreativitou a fantáziou v úsilí o globálny pohľad na situáciu a aktuálne výzvy, a v spolupráci na ich riešení, hľadaním nových ciest bez strachu“.

Svätý Otec ďalej pokračoval: „Prvá vec, ktorú by som chcel zdôrazniť, uvažujúc o vašom úsilí, a to ako vyučujúcich, tak aj študentov a tiež zamestnancov, je uvedomovať si hodnotu samotného miesta, na ktorom pracujete a študujete, teda mesta Ríma a hlavne Cirkvi Ríma. Má svoju minulosť a má svoju prítomnosť. Tu sú korene viery: pamäť apoštolov a mučeníkov. A je tu „súčasnosť“ Cirkvi, aktuálna cesta tejto cirkvi, ktorá predsedá v láske a v službe jednote a univerzálnosti. To všetko by nemalo byť brané ako samozrejmosť! Má to byť prežívané a oceňované s istým záväzkom, ako inštitucionálnym, tak aj osobným, podľa iniciatívy každého z vás. Vy sem však súčasne prinášate rôznorodosť svojich cirkví, svojich kultúr, z ktorých pochádzate. To je jeden zo vzácnych pokladov rímskych univerzít. Poskytuje cennú príležitosť k rastu vo viere a otvorenosti mysle a srdca horizontu katolicity. V tomto horizonte dialektika medzi centrom a perifériami nadobúda svoju vlastnú podobu, podobu evanjeliovú, podľa logiky Boha, ktorý prichádza z periférie do centra a vracia sa späť na perifériu.

Ďalší aspekt, o ktorý by som sa chcel podeliť, je vzťah medzi štúdiom a duchovným životom. Vaša intelektuálna angažovanosť vo výučbe a výskume, v štúdiu a v širšej formácii, bude o to plodnejšia a efektívnejšia, o čo viac bude oživovaná láskou ku Kristovi a Cirkvi, o koľko bude pevnejší a harmonickejší vzťah medzi štúdiom a modlitbou. Toto nie je čosi zastaralé, je to čosi podstatné! 

Je to jedna z výziev našej doby: odovzdávať vedomosti a ponúknuť spolu nimi kľúč k porozumeniu životu, nejde o zhromažďovanie vedomostí bez vzájomného prepojenia. Je potrebná pravá evanjeliová hermeneutika pre lepšie pochopenie života, sveta, ľudí, nie nejaká syntéza, ale akási duchovná atmosféra výskumu a istota, postavená na pravde rozumu a viery. Filozofia a teológia vám umožnia nadobudnúť presvedčenie, ktoré utvára a posilňuje inteligenciu a osvecuje vôľu. Ale toto všetko je plodné len vtedy, ak sa to robí s otvorenou mysľou a na kolenách. Ten teológ, ktorý sa uspokojuje so svojím myslením ako čímsi kompletným a ukončeným, je podpriemerným teológom. Dobrý teológ a filozof má myslenie otvorené, teda nekompletné, vždy otvorené pre Božie ‚viac‘ a podľa pravdy stále vo vývoji, v súlade s pravidlom, ktoré sv. Vincent Lerinský opisuje takto: «annis consolidetur, dilatetur tempore, sublimetur aetate» (Commonitorium primum, 23: PL 50, 668): upevňuje sa rokmi, rozširuje sa v priebehu času, prehlbuje sa vekom. Toto je teológ, ktorý má otvorenú myseľ. A teológ, ktorý sa nemodlí a ktorý neadoruje Boha, končí ponorený v nechutnom narcizme. Toto je cirkevná choroba. Narcizmus teológov, učencov narobí veľa zla, je nechutný.

Účel štúdií na každej pápežskej univerzite je cirkevný. Výskum a štúdium by mali byť integrované do osobného i komunitného života, do misijného úsilia, do bratskej lásky a delenia sa s chudobnými, do starostlivosti o vnútorný život vo vzťahu s Pánom. Vaše inštitúty nie sú stroje na výrobu teológov a filozofov. Sú komunitami, v ktorých sa rastie, ako v rodine. Univerzitná rodina v sebe obsahuje charizmu riadenia, zverenú nadriadeným, a je tam diakonia nepedagogických pracovníkov, ktorá je nevyhnutná pre vytvorenie rodinného prostredia v každodennom živote, a tiež pre vytvorenie postoja ľudskosti a konkrétnej múdrosti, ktorá z dnešných študentov urobí ľudí schopných budovať ľudstvo, odovzdávať pravdu v ľudskej dimenzii, aby vedeli, že keby im chýbala dobrota a krása v začlenení sa do rodiny pracoviska, dopadnú ako intelektuáli bez talentu, etici bez láskavosti, myslitelia bez prejavov krásy a ľudia zamaskovaní do formalizmu. Úctivý a každodenný kontakt s tvrdou prácou a svedectvom mužov a žien, ktorí pracujú vo vašich inštitúciách, vám dá potrebný rozmer realizmu, aby vaša veda bola vedou ľudskou, nie laboratórnou.“

V závere dnešného stretnutia pápeža Františka s akademickou obcou troch jezuitských univerzít, sídliacich v Ríme, na ktorom sa zúčastnilo okolo 5-tisíc jej členov, Svätý Otec dodal:

„Drahí bratia, zverujem každého z vás, vaše štúdium a vašu prácu príhovoru Panny Márie, Sídla múdrosti, sv. Ignáca z Loyoly a vašich svätých patrónov. Žehnám vás a modlím sa za vás. Aj vás prosím, modlite sa za mňa!“
 
 
 
09.04.2014
Správa o situácii v Sýrii

Aj po zavraždení 75-ročného jezuitu P. Fransa Van der Lugta v sýrskom Homse dosiaľ neidentifikovanými útočníkmi, sú miestni jezuiti odhodlaní pokračovať vo svojej misii. O situácii hovorí sýrsky páter Ghassan Sahoui SJ, spolubrat zavraždeného pátra z komunity v Homse: „Je pravda, že máme smútok, no zároveň, keď sa pozrieme na jeho život prežitý v starom meste Homse, vidíme tu poslanie a výzvu pre všetkých kresťanov neopúšťať svoje územie a zotrvať.“

Ako hovorí, zatiaľ niet nijakých informácií o dôvode vraždy. V predchádzajúcich mesiacoch páter Frans verejne vyzval k tomu, aby medzinárodné spoločenstvo nezabudlo na Homs a na ľudí, ktorí v ňom trpia. Páter Ghassan vysvetľuje: „Hovoril o zložitej situácii, ktorá stále pokračuje, nemajú dokonca ani čo jesť.“ 

Na otázku, či jezuiti nemajú strach zotrvať v Homse po tejto udalosti a aj po stále nevyjasnenom minuloročnom únose ďalšieho jezuitu P. Paola Dall’Oglia talianskeho pôvodu, o ktorého osude chýbajú aktuálne správy, páter Ghassan odpovedá: „Je to naše poslanie zostať tu až do konca. Takže to všetko, čo sa deje, nás nenapĺňa strachom, naopak, sú to príklady, ktoré dodávajú silu: sú pre nás svetlom v tejto veľmi ťažkej a komplikovanej situácii.“ 

Ako reagovali na to, čo sa udialo miestni ľudia? „Prišli za nami mnohí, biskupi, kňazi, veľa ľudí, mnohí telefonujú, prichádzajú sa s nami modliť a mnohí oplakávajú jeho smrť. My sa usilujeme vysvetliť, že on teraz žije v plnosti toho života, ktorý vždy odovzdával druhým, a ktorý dosvedčoval až do konca, aj svojou krvou.“

Slovenský jezuita P. Peter Girašek, ktorý v minulosti strávil v Sýrii istý čas v rámci svojich štúdií, pričom navštívil aj komunitu v Homse, približuje, v čom spočíva misia sýrskych jezuitov:
„Jeden z najväčších dôrazov je dávaný na humanitárnu službu. V Sýrii pôsobí už niekoľko rokov Jezuitská služba utečencom. Poskytuje pomoc podľa svojich možností, predovšetkým je to distribúcia jedla, ošatenia, ale aj pomoc pri vzdelávaní. Z ďalších činností je to duchovná služba. Tá sa neobmedzuje iba na kostoly a kaplnky, kde jezuiti pôsobia, ale pôsobí aj v rámci dávania duchovných cvičení. Sú tu rozličné skupinky dospelých kresťanov a rodín v rámci Spoločenstiev kresťanského života „CVX“. Takisto mládežnícke skupiny, známe aj pod názvom Magis.“

V Sýrii, kde kresťanská komunita tvorí malú menšinu, sa podľa jeho slov jezuiti často stretávajú s príslušníkmi iných náboženstiev: „Súčasťou rozličných služieb, ktoré jezuiti vykonávajú, je aj určitý rozmer medzináboženského dialógu. Najlepším príkladom je istotne nezištná služba ľuďom v núdzi. Keď pomáhajú utečencom, tam sa nepozerá, či je to moslim, alavita či kresťan, pravoslávny alebo katolík, tam sa v prvom rade pozerá na človeka.“ 

Páter Girašek, ktorý pôsobí v Bratislave ako sócius provinciála, ďalej na základe svojej skúsenosti spred štyroch rokov z Damasku a spred dvoch rokov v Bejrúte hovorí, že jezuiti na Blízkom východe sa usilujú podporovať dialóg aj na intelektuálnej úrovni. Robia to formou prednášok alebo stretaní s predstaviteľmi jednotlivých náboženstiev, čo je však v súčasnosti najmä v Sýrii veľmi sťažené.

Zavraždený páter Van der Lugt bol holandského pôvodu. P. Girašek vysvetľuje, že v krajinách Blízkeho východu nie je zriedkavé stretnúť Holanďana: „Do tejto provincie patria okrem Sýrie aj Egypt, Libanon, Alžírsko, Maroko... Tým, že kresťania v týchto krajinách, možno až na Libanon, sú menšinou, aj v rámci Spoločnosti Ježišovej bolo pozvanie, aby sa aj jezuiti zo zahraničia podieľali na tejto práci, na apoštoláte práve v Blízkovýchodnej provincii. Pred niekoľkými desaťročiami prišlo aj pomerne veľké množstvo jezuitov z Holandska. Konkrétne som to vnímal, že tí jezuiti sa zžili s tou krajinou.“ Členom Blízkovýchodnej provincie je aj dnes 85-ročný bývalý generálny predstavený Spoločnosti Ježišovej P. Peter-Hans Kolvenbach, ktorý rovnako pochádza z Holandska. Od roku 2008, keď po 25 rokoch odstúpil z vedenia rehole, žije v rehoľnom dome v Bejrúte.

Čo môžu jezuiti dosiahnuť zotrvávaním v krajine aj za cenu rizika?„My nemôžeme pomôcť ľuďom tým, že by sme vyriešili konflikty, ale môžeme byť s ľuďmi. Byť s ľuďmi viery, teda stáť pri nich. A práve pri tomto pátrovi jezuitovi to bolo vidieť, môžeme povedať, áno, až do konca, do svojej smrti zavraždením. On sa stal teraz ikonou človeka, ktorý žije s ľuďmi,“ uzatvára páter Girašek.
 
Prevzaté z Radio Vaticana
 
Foto: Páter Frans Van der Lugt medzi obyvateľmi Homsu na snímke z 29. januára 2014
08.04.2014
V Homse bol zavraždený jezuita P. Frans van der Lugt

V sýrskom meste Homs bol 7. apríla okolo 8. hodiny ráno zavraždený holandský jezuita páter Frans van der Lugt, ktorý žil uprostred nepokojov mesta. Ako uviedol páter Federico Lombardi SJ, generálny riaditeľ Vatikánskeho rozhlasu, podľa svedectva spolubratov bol 75-ročný páter Frans van der Lugt odvedený dvoma ozbrojenými mužmi, ktorí ho bili a potom zabili dvoma výstrelmi do hlavy pre domom jezuitov v Homse. „Zomrel ako muž pokoja, ktorý s veľkou odvahou chcel zostať verný v situácii veľmi ťažkej a riskantnej pre sýrsky ľud, ktorému zasvätil dlhé roky svojho života a svoju duchovnú službu. Kde zomiera ľud, zomierajú s ním aj jeho verní pastieri. V tejto chvíli veľkého zármutku vyjadrujeme našu spoluúčasť v modlitbe, ale aj vďačnosť a hrdosť, že sme mali spolubrata tak blízkeho trpiacim, ktorý vydal svedectvo o Ježišovej láske až do konca“ – uviedol páter Lombardi.
Prevzaté z: Radio Vaticana

Generálny predstavený Spoločnosti Ježišovej P. Adolfo Nicolás a Generálna kúria jezuitov v Ríme vydali k vražde 75-ročného holandského pátra Fransa Van der Lugta SJ, nasledovné vyhlásenie:

„Páter generál a Generálna kúria po vypočutí správy o zavraždení pátra Fransa Van der Lugta vyjadrujú svoje zdesenie nad brutálnou vraždou muža, ktorý zasvätil svoj život chudobným a núdznym, a to najmä v meste Homs, a ktorý ich nechcel opustiť ani vo chvíľach najväčšieho nebezpečenstva. Neustále hovoril o pokoji a zmierení a otvoril dvere všetkým, ktorí ho prosili o pomoc, a to bez rozdielu rasy či náboženstva. «Nevidím moslimov alebo kresťanov, hovorieval, ale iba ľudské bytosti. Som jediný kňaz a jediný cudzinec v tomto meste, ale necítim sa ako cudzinec.» Páter Frans prišiel do Sýrie v roku 1966 a od tej doby sa vždy snažil o zjednotenie Sýrčanov rôzneho pôvodu tým, že ich povzbudzoval k dialógu. Dúfame a prosíme Pána, aby jeho obeta priniesla ovocie pokoja, a aby bola ďalším podnetom pre umlčanie zbraní a zbavenie sa nenávisti.“

07.04.2014
Cesty obrátenia - nahrávky pôstnych kázní

Milí priatelia,

ponúkame vám možnosť stiahnuť si a vypočuť zvukové záznamy homílií pozvaných kazateľov v rámci tohtoročného cyklu pôstnych kázni na tému "Cesty obrátenia" ktoré prebiehajú počas tohto pôstneho obdobia na pondelkových svätých omšiach v jezuitskom kostole v Bratislave (tzv. „Osmičky“).

 

Zvukové záznamy homílii pôstnych kazateľov: 

 
 
 

 
 
 
 
01.04.2014
Svätorečenie bl. Jozefa de Anchietu SJ

Dňa 3. apríla 2014 Svätý Otec František podpísal dekrét, ktorým vyhlásil za svätého blahoslaveného Jozefa de Anchietu SJ. Tento jezuitský misionár zo 16. storočia je uctievaný ako apoštol Brazílie a je považovaný za jedného zo zakladateľov brazílskych metropol Sao Paulo a Rio de Janeiro, ako aj za otca brazílskej literatúry. Ďakovnú svätú omšu za svätorečenie bude pápež František sláviť vo štvrtok veľkonočnej oktávy, 24.4., v kostole sv. Ignáca z Loyoly, a to za účasti biskupov a predstaviteľov Brazílie a Kanady.

Životopis Bl. Jozefa de Anchieta (1534–1597) 

Bl. Jozef (José) de Anchieta pochádzal z Kanárskych ostrovov pri severozápadnom pobreží Afriky. Narodil sa 19. marca 1534 v mestečku S. Cristobal de la Laguna na ostrove Tenerife. Po dosiahnutí základného vzdelania prešiel študovať logiku na univerzitu v portugalskom meste Coimbre. V tomto meste vstúpil aj do jezuitskej rehole 1. mája 1551. Keďže prejavoval záujem o misie a pritom mal zdravotné ťažkosti, predstavení ho už po dvoch rokoch poslali do brazílskych misií, aby sa tam zotavil a zároveň aby privykol na misionársky život. 

Na brazílsku pôdu vystúpil v prístave Bahia 8. júla 1553. O rok neskôr sa vydal na misionársku cestu s prvým brazílskym jezuitským misionárom Manuelom de Nobrega. Šli na juh, kde v lokalite Piratininga založili jezuitské kolégium. Keďže v ňom začali činnosť na sviatok Obrátenia sv. Pavla, nazvali ho podľa tohto apoštola. Neskôr prijalo toto meno celé veľké rozrastajúce sa mesto. Tak brazílski dejepisci zaraďujú medzi zakladateľov veľkomesta Sčo Paulo jezuitských misionárov Manuela de Nobrega a Josého Anchietu.

Mladý misionár Anchieta ostal niekoľko rokov vyučovať gramatiku v novom kolégiu. Medzi žiakmi mal nielen deti portugalských kolonizátorov, ale aj mladých domorodcov z kmeňov Tupí a Guaraní. So záujmom sa oboznámil nielen s ich spôsobom života, ale aj s ich rečou tak, že mohol zostaviť užitočné príručky v ich reči. 

Provinciál Nobrega čoskoro zistil, že v Josém má cenného spolupracovníka. Preto si ho v r. 1563 pribral na mierové rokovania medzi Portugalcami a divými Tamoyos, ktorí s podporou francúzskych kalvínov-hugenotov prepadávali kolóniu sv. Vincenta. Rokovania trvali dlho a José Anchieta musel ostať medzi ľudožrútmi ako rukojemník. 

Po prekonaní nebezpečného poslania prijal v r. 1566 kňazskú vysviacku. V r. 1567 bol spoločníkom pátra de Nobrega pri zakladaní mesta Rio de Janeiro. Hneď nato sa stal na desať rokov predstaveným misie sv. Vincenta, odkiaľ mal viesť misionársku prácu medzi domorodcami Tapuyas. 

V období rokov 1578–1586 bol brazílskym provinciálom. Po odovzdaní tejto funkcie svojmu nástupcovi odišiel do strediska Reritiba v kapitanáte Sv. Ducha (Espiritu Santo) pri východnom pobreží. Tam vykonával civilizačnú a misionársku prácu medzi pralesnými kočovníkmi, ktorých privádzal k usadlému kresťanskému životu. V tejto práci zakončil svoj život ako 63-ročný v júni r. 1597. Neskôr dali lokalite Reritiba na počesť obetavého misionára meno Anchieta. 

Pápež Ján Pavol II. vyhlásil Jozefa (Josého) Anchietu 22. júna 1980 za blahoslaveného. Brazílčania ho uctievajú ako apoštola Brazílie a zakladateľa brazílskej literatúry. Okrem gramatiky v jazyku tupí napísal viaceré kázne, spevy a básne, ako aj drámy s náboženským obsahom v portugalčine, latinčine a v domorodých jazykoch tupí a guaraní. Zachovali sa dve jeho dlhé latinské básne. Jednu o Panne Márii s takmer 2900 veršami zložil v ľudožrútskom zajatí. Keďže nemal iné pisárske možnosti, napísal ju do piesku na morskom brehu a naučil sa ju naspamäť. Po prepustení na slobodu ju prepísal na papier. Druhú, ešte dlhšiu báseň s historickým obsahom sa podarilo objaviť až v r. 1958 v Rio de Janeiro. Okrem toho sa zachovali početné listy a správy, ktoré približujú dramatický vývoj brazílskych misií v druhej polovici 16. storočia.

 

 

01.04.2014
Spoločnosť Ježišova v číslach

Má pápež jezuita vplyv na nárast povolaní v Spoločnosti Ježišovej? Ako uvádza časopis talianskych jezuitov Popoli, nemožno s istotou odpovedať na túto otázku, avšak v poslednom roku došlo k zvýšeniu počtu novicov, a to najmä v Európe. V porovnaní s rokom 2012, keď bol ich počet celkovo 699, v roku 2013 vzrástol na 706. Je to prvý prípad nárastu od roku 2009. Pokiaľ ide o konkrétne údaje, v Európe vzrástol počet novicov o 24, v Ázii o 9. Je to pozitívny údaj, ktorý znamená miernu inverziu vzhľadom na všeobecný klesajúci trend jezuitov. Počty narastajú v Afrike a v Indii, kým v ostatných oblastiach klesajú. V roku 2013 mala Spoločnosť Ježišova 16.986 členov, čo predstavuje v porovnaní s predchádzajúcim rokom o 268 členov menej. Túto skutočnosť potvrdzuje štatistika rehole aktualizovaná k 1. januáru 2014. 
V geografickom zmysle je Spoločnosť Ježišova stále menej európska a viac univerzálna. V súčasnej dobe je európskych jezuitov 5045 (29% z celkového počtu), 2395 zo Severnej Ameriky (14%), zatiaľ čo v Latinskej Amerike ich je 2394 (14%), v Afrike 1515 (9%) a 5636 v Ázii (34%).

 
 
 
29.03.2014
Apoštolát modlitby

Apoštolát modlitby je celosvetové modlitbové podujatie, ktoré Svätý Otec zveril jezuitom. Má pomáhať kresťanom, aby spojili svoju modlitbu a svoj život s modlitbou a s poslaním všeobecnej Cirkvi. Pripomínajú nám to všeobecné a misijné úmysly Apoštolátu modlitby, ktoré Svätý Otec každý rok vyhlasuje. Patrónkou členov Apoštolátu modlitby je okrem svätého Františka Xaverského sv. Terézia z Lisieux, panna a učiteľka Cirkvi.

Sv. Terézia poznala Apoštolát modlitby. Vo svojich posledných autobiografických poznámkach napísala: "Túžim byť dcérou Cirkvi, tak ako bola naša matka svätá Terézia, a modliť sa na úmysly nášho Svätého Otca."
Apoštolát modlitby nás pozýva, aby sme každý deň začínali obetovaním sa Bohu, obetovaním seba samých, našich radostí a našich bolestí, našich úspechov i našich neúspechov za spásu sveta.

 

Modlitba obetovania dňa a úmysly apoštolátu modlitby na marec:

Nebeský Otče, obetujem ti celý svoj deň a svoje modlitby, práce, radosti aj utrpenia v spojení s tvojím Synom Ježišom Kristom, ktorý sa ti stále obetuje vo svätej omši za spásu sveta. Nech ma Duch Svätý vedie a nech mi dá silu svedčiť o tvojej láske. S Pannou Máriou, Matkou nášho Pána a Matkou Cirkvi, prosím za úmysly Svätého Otca na tento mesiac:

Všeobecný: Aby vlády podporovali ochranu stvorenstva a spravodlivé rozdelenie prírodných zdrojov.

Evanjelizačný: Aby vzkriesený Pán napĺňal nádejou srdcia tých, ktorí sú skúšaní bolesťou a chorobou.

Úmysel našich biskupov: Za dar lásky, aby sme dokázali milovať Boha i našich blížnych čistým a láskavým srdcom, ktoré nie je zaťažené egoizmom.

Zamyslenia k úmyslom apoštolátu modlitby

Apoštolát modlitby dnes

Foto: Archív SJ

29.03.2014
Akcia 365 apríl

Pozdrav Pán Boh

Dnes vďaka internetu mnoho ľudí môže účinne komunikovať vo veciach osobných i pracovných veľmi rýchlo. Rýchle šírenie informácii - ako hovorí pápež František - môže byť miestom bohatým na ľudskosť. Rovnako sa tu ale ukrývajú nebezpečenstvá a pokušenia zabúdať na zodpovednú komunikáciu. Tieto témy sú posolstvom na nasledujúci mesiac. V čase pôstu nás môžu viesť k prehĺbeniu obdarovania druhých prostredníctvom médií. 
Zároveň Vám chcem popriať požehnané sviatky zmŕtvychvstania nášho Pána, ktoré oslávime tento mesiac.

Akcia 365 apríl PDF

S pozdravom

Milan Hudaček SJ


Akcia 365 je cirkevné hnutie, ktoré v roku 1959 založil v Nemecku P. Johannes Leppich SJ. Na Slovensku jestvuje od roku 1992, kedy ho medzi veriacimi šíril P. Štefan Senčík SJ. Tvorcovia letáku Akcia 365 sa snažia aj touto formou motivovať priaznivcov tohoto hnutia, aby urobili aspoň jeden dobrý skutok denne a niečo mimoriadne dobré raz ročne, ako to vyplýva z podstaty hnutia založeného v Nemecku. Hnutie sa dnes stalo širokou rodinou s priaznivcami na Slovensku, v Čechách a medzi Slovákmi pracujúcimi v Anglicku a USA. Hnutie schválil Arcibiskupský úrad v Trnave. K blogovej komunikácií odporúčame stránku jezuiti.sk/blog/xaveriada/akcia-365/

 

28.03.2014
Nové číslo Posla


Čo nájdete v marcovom  čísle mesačníka Posol?

O „ovocí svetla, ktoré je v každej dobrote, spravodlivosti a pravde,“ uvažuje v rubrike Stále aktuálne slová emeritný pápež Benedikt XVI.

Čo urobíme s osobným utrpením? – pýta sa v titulku úvodníka Posla autor Roman Modig. Píše aj o tom, že naša viera je podrobená mnohým skúškam a životné ťažkosti máme prijímať s pohľadom upretým na Ježiša. Poukazuje na príklad zakladateľa rehole redemptoristov svätého Alfonza Máriu de Liguoriho, ktorý po vylúčení z vlastnej rehole neprotestoval, ani nehľadal pomoc mimo Cirkvi, ale „do jednej ruky vzal kríž, do druhej obrázok Panny Márie a padol na kolená...“

Srdce vteleného slova – v desiatej časti cyklu redakcia približuje podnetné úvahy austrálskeho kňaza Dennisa Murphyho, ktorý napísal viacero kníh o Božskom Srdci pre kňazov, rehoľníkov a laikov.

Štefan Kováč v článku Kristus na kríži: Je dokonané približuje význam a posolstvo Kristovho kríža pre súčasných kresťanov. Článok dopĺňajú verše Bystríka Mistríka nazvané Pod krížom.

V príspevkoch venovaných rubrike Apoštolátu modlitby z pera Andrey Eliášovej – Božie požehnanie – posila v každom úsilí V životných skúškach Boha neodvrhla sa dozviete o účinkoch svätenej vody a o sile viery cisárovnej Zity Habsburskej.

Bolo to Božie riadenie – v príspevku pod týmto názvom sa autor Ladislav Sabo vracia k udalosti, ktorá sa odohrala v jeho rodine a je dôkazom pravdivosti starého príslovia, že „kto sa Boha nespustí, Boh ho neopustí.“

Pôstne obdobie je milostivý čas na vnímavejšie čítanie a počúvanie Božieho Slova – pripomína v 25. časti cyklu Stretnutie s Božím slovom jezuita Ján Ďurica. Objasňuje silu Božieho slova a sviatostí i hlásanie Božieho slova vo vzťahu k chudobným.

V rubrike V radosti i bolesti určenej najmä ako povzbudenie pre chorých a životom skúšaných nájdete skutočný príbeh dôchodkyne Márie z Bratislavy – Uzdravená na sviatok Božieho milosrdenstva.

Pápež František prijal na tohtoročný sviatok svätého Valentína na Svätopeterskom námestí v Ríme vyše 20 000 snúbencov z viac ako tridsiatich krajín. Pápežove slová povzbudenia, svedectvá snúbencov i otázky, ktorými sa obrátili na pápeža, nájdete v článku Pápež František pre snúbencov.

Zaneprázdnení rodičia poslali svoju dcéru – tínedžerku na Veľkú noc k tete do malej horskej dedinky na Liptove. Najprv si dievča s hrôzou predstavovalo „nudu“ z toho, že u tety nebude internet, facebook ani dobrý signál na mobil. No táto skutočná príhoda sa napokon končí prekvapivo, záver sa dozviete v príspevku Jaroslavy Koníčkovej  Veľká noc s tetou.

O láske obetavej a o tom, ako budovať pravé vzťahy, píše Gabriela Segíňová.

Autor rubriky Z našich dejín páter Milan Hromník sa aj v tomto čísle venuje téme Hrob a relikvie svätého Cyrila. Približuje objavenie a prenesenie ostatkov svätého Cyrila pápežovi Pavlovi VI. v roku 1963 za zaujímavých okolností.

Kedy, ak nie dnes? – tak nazvala svoj príspevok Zuzana Romančáková. Zamýšľa sa v ňom nad časom, ktorý venujeme blížnym, a našou vnímavosťou voči potrebám druhých.

V  rubrike Posol deťom malým i veľkým sa čitateľom opäť prihovára autorka kníh pre deti Mariana Komorová – s príbehom Tajomstvo lásky.

V Číne objavili pravdepodobne najstarší kresťanský nález – skalný výklenok s vyrytým krížom. Najstaršia rehoľníčka na svete – kamiliánska sestra Candida z Talianska oslávila 107 rokov života. Svätý Otec František zavíta v auguste tohto roku do Južnej Kórey. Aj ďalšie zaujímavosti zo sveta Cirkvi sa dozviete v rubrike Letom svetom.

V rubrike V Božej blízkosti nájdete úvahu Cecílie Hudákovej Rozhovory s Pánom. V nej pod Kristovým krížom medituje o Božích daroch, ktoré sme dostali. 


Časopis Posol je mesačník slovenských katolíkov, vydáva ho Spoločnosť Ježišova vo vydavateľstve Dobrá kniha v rámci tlačového apoštolátu, zakúpiť si ho môžete v predajniach Dobrá kniha, Lúč, Spolok sv. Vojtecha i v katolíckych kostoloch, predplatiť vo vydavateľstve Dobrá kniha.

 

 

21.03.2014
P. Jozef Bartkovjak SJ zložil svojho slávnostné sľuby

V stredu 19. marca, v deň sviatku sv. Jozefa, ženícha Panny Márie, sa vo večerných hodinách v hlavnom jezuitskom kostole v Ríme konala eucharistická slávnosť, pri ktorej piati členovia Spoločnosti Ježišovej zložili do rúk generálneho predstaveného pátra Adolfa Nicolása slávnostné sľuby. Jedným z nich bol aj vedúci Slovenskej redakcie Vatikánskeho rozhlasu páter Jozef Bartkovjak SJ. Pokračovanie na Radiovaticana

 
10.03.2014
Viera a život

Prvé tohtoročné číslo časopisu Viera a život prináša tému: Na pulze jezuitského jubilea. Venuje sa 200. výročiu obnovenia Spoločnosti Ježišovej.

V čísle nájdete tieto príspevky:

Predhovor čísla z pera šéfredaktora P. Ladislava Csontosa SJ:  Naše snaženia v roku jezuitského jubilea 

Čo predchádzalo obnoveniu Spoločnosti Ježišovej? – píše o tom jezuita a cirkevný historik páter Juraj Dolinský 

Profilový rozhovor s viceprovinciálom Spoločnosti Ježišovej, známym exercitátorom a obľúbeným duchovným radcom pátrom Jozefom Šuppom  pripravila redaktorka Andrea Eliášová pod titulkom Cirkev naliehavo potrebuje ľudí so solídnou a hlbokou vierou, s dôkladnou kultúrou a  rýdzou ľudskou a sociálnou citlivosťou

Moja skúsenosť s jezuitmi – tak nadpísal svoj príspevok autor Lukáš Jeník a líči v ňom, akým spôsobom ho ovplyvnilo stretnutie s ignaciánskou spiritualitou a štúdium na „jezuitskej“ univerzite. 

K 90. narodeninám Jána Chryzostoma kardinála Korca pripravila redakcia príspevok Kardinál, jezuita, jubilant z pera Andrei Eliášovej a  trochu zabudnutej knihy rozhovorov rozhlasovej autorky Ľuby Šajdovej

Rubrika Profily

Nad významným barokovým dedičstvom nadaného skladateľa – rehoľníka Paulína Juraja Bajana z rehole františkánov sa zamýšľa autor, regionálny historik   Ľudovít Košík

Ján Buchta SJ – skalický „lokálpatriot“- pod týmto názvom nájdete spomienku na  skromného rehoľníka s charizmou, ktorého autor príspevku Ľudovít Košík poznal aj osobne. 

Rubrika Duchovný život

Teologickú meditáciu Výzva k obnove srdca i ducha   pripravil skúsený duchovný radca a exercitátor, súčasný viceprovinciál Spoločnosti Ježišovej na Slovensku, páter Jozef Šuppa SJ

Duchovné zamyslenie Od obnovenia k (neustálej) obnove pochádza z  pera rektora bratislavského kostola sv. Ladislava otca Michala Vivodu

4 tipy na dobré knihy ponúka jezuita a šéfredaktor Viery a života páter Ladislav Csontos SJ, v súčasnosti zároveň aj prorektor Trnavskej univerzity. 

Rubrika Štúdie a dimenzie

Kvalitnú analýzu Quo vadis sociálny štát ponúka politológ, prorektor Trnavskej univerzity, publicista Milan  Katuninec 

Židovsko-kresťanský dialóg  je článok odborníčky z Teologickej fakulty Trnavskej univerzity Lucie Hidvéghyovej

Machiavelliho Mandragora a etika rýchlych riešení  - pod týmto názvom nájdete zaujímavú štúdiu autora Martina Škvarlu

Rubrika Všimli sme si

„Prorockú víziu“ Jozefa Ratzingera o budúcnosti Cirkvi  – z roku 1970 približuje autor, riaditeľ vydavateľstva Dobrá kniha František  Sočufka SJ

Spisovateľ Anton Baláž sa vo „farbistej spomienke“ Chvála čítačov vracia do čias detstva.

obohatením rubriky je Modlitba kardinála Johna Henryho Newmanna 

Rubrika Recenzie 

Nájdete v nej „odporúčania“ na tieto tituly:

Pružinec T.: Diakoni a diakonát v ekumenickej perspektíve – recenziu napísal autor M. Lyko

Janok  J. ml.: Cestou pravdy a služby. Spomienky na P. RNDr. Jána Janoka CSsR – knihu recenzuje  J. Šimončič

Bystrický V. - Roguľová J. a kol.: Storočie procesov. Súdy, politika a spoločnosť v moderných dejinách Slovenska – o diele píše  M. Katuninec

Hrehová H.: Základy morálnej teológie v dejinnom kontexte I. (Od počiatkov po tridentskú reformu) – recenzuje I. Petríková 

Kuby G.: Globálna sexuálna revolúcia - Strata slobody v mene slobody – recenzentom je I. Gábor

Němec D.: Concordat Agreements between the Holy See and the Post-Communists Countriest (1990-2010)- autorka recenzie M. Moravčíková 

Výber myšlienok k téme čísla tvoria slová a citáty Svätého Otca Františka

Obrazová príloha vyšla pod názvom Formácia mladých ako radostný apoštolát- prináša fotografické momentky z rôznych podujatí, ktoré jezuiti pripravili s mladými ľuďmi.

Osobitná príloha je venovaná Roku Sedembolestnej Panny Márie, obsahuje výber tvorby známych slovenských básnikov, ktorí nezabudli na motív bolestnej Matky vo svojich dielach, zamyslenie kňaza Milana Bubáka SVD nad siedmimi bolesťami Panny Márie a meditáciu pápeža Pavla VI. „Mária, víťazka nad zlom“ . 

Vkladacia príloha: tvorí ju Obsah XXIII. Ročníka Viera a život (za rok 2013)


Časopis Viera a život vydáva vydavateľstvo Dobrá kniha v rámci tlačového apoštolátu Spoločnosti Ježišovej. Časopis má 100 strán včítane 4 stranovej obrazovej prílohy.  Jedno číslo stojí 2 eurá. Ide o recenzovaný časopis. Dostanete ho v predajniach Dobrej knihy, vydavateľstva Lúč a v jezuitských kostoloch.

 

06.03.2014
Stanovisko ku knihe
V týchto dňoch prostredníctvom masmédií rozvírila hladinu verejnosti kniha pátra Šebastiána Labu SJ pod názvom: Róbert Bezák, Pravda o odvolanom arcibiskupovi, ktorá sa šíri v elektronickej podobe. Provincialát Spoločnosti Ježišovej na Slovensku vydáva v tejto súvislosti svoje oficiálne stanovisko:
Služba zmierenia je jedným z hlavných poslaní Spoločnosti Ježišovej od jej počiatku. Toto poslanie jezuiti napĺňajú vernosťou Cirkvi, rešpektovaním rozhodnutí Svätého Otca a úsilím riešiť bolestné situácie v Cirkvi a vo svete v duchu Ježišovho evanjelia. To si vyžaduje ducha vzájomnej lásky, úcty, pokoja a pravdy. 
Keďže táto kniha nespĺňa uvedené požiadavky, ani neprispieva k skutočnému zmiereniu, nemá rehoľné schválenie. Vyjadruje osobný názor a pohľad autora, a nie Slovenskej provincie Spoločnosti Ježišovej.    
Povzbudzujeme všetkých ľudí, ktorí úprimné hľadajú pravdu a spravodlivosť, aby namiesto ďalších kontroverzií hľadali cesty, ktoré rešpektujú vzájomnú úctu, pokoj a pravdu. Sme presvedčení, že ony dávajú reálny predpoklad na dosiahnutie túženého dobra pre všetkých. 
    
Jozef Šuppa SJ, viceprovinciál 

Bratislava, 6. marca 2014

Informoval: Provincialát Spoločnosti Ježišovej na Slovensku                                    
 
24.02.2014
Hrdinská obeta P. Benjamína Martinského SJ

Ježiš pri poslednej večery povedal svojim učeníkom: „Nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí svoj život za svojich priateľov.“ (Jn 15, 13) Život a obeta pátra Benjamína Martinského SJ sú silným príkladom takejto lásky. Otec Benjamín bol kňaz a rehoľník, ktorý sa nebál svedčiť o Kristovi svojim životom a tento aj ponúkol Bohu za ešte nenarodené dieťa a jeho matku. V nedeľu, 23. februára sme si pripomenuli 50. výročie jeho hrdinskej obety.


 

P. Benjamín Martinský sa narodil v Likavke pri Ružomberku 1. marca 1921 ako piate dieťa z jedenástich v rodine Martonových. V rodnej obci nadobudol základné vzdelanie, keď absolvoval 5 tried ľudovej školy. Ako dvanásťročného ho na podnet miestneho farára rodičia poslali na štúdia do Trnavského gymnázia. Gymnaziálne štúdia boli u neho spojené s pobytom v jezuitskom internáte Stanislavov. Rodičia napriek chudobným pomerom prispievali na syna mesačným poplatkom 250 korún. Priateľské prostredie, ako aj rozhodnutia ďalších spolužiakov stať sa jezuitom (Štefan Senčík, František Šatura) ho podnietili naplniť túžbu po kňazskom povolaní, ktorú mal už v detstve. 
Noviciát začal 30. júla 1938 v Ružomberku. Po zložení sľubov zostal v tamojšom junioráte, kde aj zavŕšil svoje gymnaziálne štúdia maturitou. V roku 1941 si zmenil priezvisko z Marton na Martinský. Po maturite v roku 1943 pokračuje vo filozofických štúdiach na rehoľnom inštitúte v Trnave a dokončil ich v Brne. Jeho túžbou bolo ísť do Ruska a evanjelizačne pracovať v tamojších misiách. Pre tento zámer ho nadchol P. Dieška, a tak sa začal učiť po rusky. V jeseni 1946 odchádza na dvojročnú magisterku do Levoče (obdobie jezuitskej formácie po štúdiách filozofie s apoštolským zameraním). V tamojšom malom seminári bol prefektom pre stredoškolákov a viedol aj Mariánsku kongregáciu. Po magisterke odišiel do Bratislavy a rok študoval filozofiu na Filozofickej fakulte UK. V septembri 1949 začal teologické štúdia na Teologickom inštitúte sv. Alojza v Trnave. Teologické štúdia nedokončil pre likvidáciu rehole v apríli 1950. S ostatnými scholastikmi odišiel do internácie v Jasove, v Podolínci a 5. septembra bol zaradený s ďalšími spolužiakmi do Pracovno-technických práporov. Počas tejto služby pracoval na vojenských stavbách v Plzni, v Prahe a v železiarňach v Kladne. V čase dovolenky navštívil J. E. Róberta Pobožného, ktorý ho tajne v prítomnosti kaplána Pavla Kaľavského 12. 11. 1950 v nemocničnej kaplnke v Rožňave vysvätil na kňaza. Primičnú omšu slávil skryto v kruhu svojej rodiny.
Po prepustení z PTP si na jeseň 1952 našiel prácu v Handlovej a po roku, s pomocou priateľov, novú prácu v Žiline. Tu pracoval ako úradník na cenovom oddelení a neskôr ako plánovač na plánovacom oddelení KNV. Na odporúčanie P. Rudolfa Mikuša slúžil duchovným vedením tajne prijatým novicom Karolovi Čiernemu a Jozefovi Baďurovi, ktorí pracovali na hygienickej stanici v Žiline. V skrytosti navštevoval pátrov J. Baka a J. Diešku ktorí sa po niekoľko rokov ukrývali v Ružomberku v rodine Šulíkových a prinášal im veci pre osobné štúdium. Navštívil aj pátrov F. Litvu a M. Petráša (1951), ktorí sa krátko ukrývali u notára Krišku v Likavke a pripravovali sa na emigráciu. P. Oskara Formánka schovávajúceho sa u Grantnerovcov v Ľubochni navštevoval, aby mu pomáhal s literatúrou (1952). Býval v Žiline-Strážove, až do zatknutia 21. novembra 1955. Následne ho prokuratúra  8. decembra 1955 obžalovala z nelegálnej činnosti združovania sa proti Československej republike. Na súdnom pojednávaní 13. januára 1956 bol odsúdený trestom odňatia slobody na 3,5 roka. Po jeho odvolaní mu súd v Prahe v marci 1956 zvýšil trest odňatia slobody na 6 rokov. Na výkon trestu nastúpil do Valdíc, neskôr do Jáchymova, kde pracoval v uránových baniach. Z tohto obdobia si doniesol na slobodu zranenie na hrudníku, ktoré sa mu stalo pri závale v bani.
V máji 1960 sa dostal vďaka amnestii prezidenta ČSR na slobodu a našiel si prácu v uhoľnej bani v Handlovej. Po dvoch rokoch sa páter Martinský vrátil do Žiliny a zamestnal sa v panelárni až kým neskôr prijal nové ponúknuté miesto v chemickej továrni.
Aj v Žiline pracoval medzi mladými, prirodzene, s rizikom, že sa opäť dostane za múry väzenia. Na Žilinu sa viaže dôležitá udalosť z jeho života. Spomína na ňu manželka jeho priateľa pani Koščová:

V júni sme mu hovorili, čo je u nás nové a aké sú s tým problémy. Čakali sme štvrté dieťa. Vtedy sme už mali vyjadrenie endokrinológa, gynekológov aj internistov. Okrem jednej lekárky všetci boli zhodne za odstránenie plodu, nedávajúc žiadnu nádej môjmu tehotenstvu. Ako sa stav vyvíjal, prognóza sa vyjasňovala v tom zmysle, že ak dieťa vôbec donosím, narodí sa buď mŕtve, alebo s ťažkými duševnými poruchami, pričom i mne hrozilo, že pôrod pravdepodobne neprežijem. Hoci som mala tri malé deti, ako veriaca matka som ani na chvíľu nezaváhala a poručiac svoj život a život svojho dieťaťa do Božích rúk, bola som pripravená na všetko. To však nie je nič zvláštne, iba samozrejmý postoj kresťanskej matky. Naši priatelia - kňazi nás uisťovali o svojich modlitbách. Traja obetovali každodenne sv. omšu za nás. Jedným z nich bol i otec Benjamín. Asi raz za týždeň sa zastavil a vždy mal pre nás povzbudzujúce slová. Keď som po dlhom váhaní lekárov v piatom mesiaci bola znovu operovaná, situácia sa zhoršila a musela som odvtedy praktizovať rôzne opatrenia, aby sa zabránilo predčasnému pôrodu. Vtedy slúžil páter Benjamín sv. omšu za nás v našej spálni. Bolo to prvý a posledný raz, čo sme boli na jeho svätej omši.
Popri takejto nezaplatiteľnej duchovnej pomoci a podpore otec Benjamín nezabúdal ani na prirodzené potreby, na Vianoce nám kúpil kapra, keďže som nemohla stáť v obchode.
A tak to bolo 23. decembra 1963: otec Benjamín žartoval s deťmi. Keď odchádzal, šla som za ním zavrieť dvere. Keď mi podával ruku, povedal: „Buďte pokojná. Ponúkol som Pánu Bohu svoj život, aby zachoval deťom matku. Cítim, že Boh to prijal. Vtedy som ho videla naposledy.
Nikto nevedel, že to, čo hrozilo dieťaťu a jeho matke odniesol na svojom tele ktosi iný, a že to ponúkol Bohu ako obetu.


Po tejto návšteve páter 3. januára 1964 pracoval pri lepení podlahy v materskej škole na Rauchovej ulici v Žiline. Z nevetranej miestnosti po čase chcel odísť jeden z robotníkov a pri odchode vo dverách si pripálil cigaretu. Acetónové výpary z lepenej podlahovej krytiny boli spolu s prichádzajúcim kyslíkom pripravenou horľavou zmesou, ktorá hneď v miestnosti vzbĺkla. Páter spolu s ďalšími tromi spolupracovníkmi utrpel najťažšie popáleniny. Najprv sa liečil na traumatologickom oddelení v žilinskej nemocnici a neskôr ho vrtuľníkom, so 4. stupňom popálenín, previezli do Ostravy. V Žiline sa 17. februára narodil v spomínanej rodine chlapec Stanislav. Jeho matka, ktorú P. Benjamín uistil o svojej modlitbe a obeti, bola tiež zdravotne v poriadku. Na druhý deň po krste malého Stanislava Košča – 23. februára 1964 – páter zomrel. V rodenej Likavke ho pochovali 27. februára 1964 na cintoríne vedľa farára Janovčíka, ktorý ho pokrstil. Ulica, na ktorej v Žiline býval (predtým Mičurinova) dnes nesie jeho meno.

Krátky dokument o živote a obete P. Benjamína Martinského si môžte pozrieť TU

Spracoval: P. Milan Hudaček SJ
Foto: Archív SJ

 

P. Martinský s veriacimi na púti

31.01.2014
200. výročie obnovenia Spoločnosti Ježišovej

Spoločnosť Ježišova si v tomto roku 2014 pripomína významné výročie – 200 rokov od svojho obnovenia. Jezuitská rehoľa bola celosvetovo obnovená 7. augusta 1814 bulou pápeža Pia VII. Sollicitudo omnium ecclesiarum. Stalo sa tak vyše 40 rokov od jej zrušenia pápežom Klementom XIV. v roku 1773.

Rehoľa, ktorá pod vedením sv. Ignáca z Loyoly získala pápežské schválenie už v roku 1540, si svoju históriu pripomenie viacerými formami. Generálny predstavený jezuitov P.  Adolfo Nicolás SJ v liste vydanom 14. novembra 2013 pozval všetkých členov i spolupracovníkov rehole, každú komunitu, apoštolské dielo, región a provinciu Spoločnosti pripomenúť si 200. výročie obnovenia „s pokornou a úprimnou vďačnosťou Pánovi, s túžbou učiť sa z našich dejín a ako príležitosť na duchovnú a apoštolskú obnovu.“ Slávenie bude v Spoločnosti Ježišovej prebiehať od sviatku Najsvätejšieho mena Ježiš 3. januára 2014 do 27. septembra 2014, výročia potvrdenia Spoločnosti v roku 1540.

Spoločnosť Ježišova, ktorú v roku 1540 schválil na podnet sv. Ignáca pápež Pavol III., sa dostala v druhej polovici 18. storočia pod paľbu ostrej kritiky. V tom čase dosahovala rehoľa svoj najväčší rozkvet a práve na tomto dejinnom vrchole sa začalo nad jezuitmi zmrákať, a to zo všetkých strán naraz a s obrovskou intenzitou. Pápež Klement XVI. úradným dokumentom Dominus ac Redemptor z 21. júla 1773 zrušil jezuitský rád na celom svete. Protináboženský duch osvietenstva, politické prevraty v Európe a sekularizácia spôsobili veľa škôd rehoľnému stavu. Znovuobnovenie Spoločnosti Ježišovej sa začalo v Neapolskom kráľovstve, kde pápež Pius VII. schválil komunity v  roku 1804. V roku 1813 dovolil, aby mohli jezuiti účinkovať v Írsku a v USA. Na tieto jeho kroky prichádzali dobré ohlasy. Pius VII. sa preto rozhodol obnoviť Spoločnosť Ježišovu po celom svete 7. augusta 1814. Vydal bulu Sollicitudo omnium ecclesiarum, ktorou znovu uviedol jezuitov do života celej všeobecnej Cirkvi. Počet členov rehole dva roky po obnovení bol 674. Veľmi rýchlo rástol a na konci 19. storočia ich bolo už 15 tisíc. Na Slovensko bola rehoľa uvedená v roku 1853 v Trnave. O rok neskôr prišli jezuiti aj do Bratislavy. Toľko stručne z histórie o okolnostiach zrušenia a obnovenia Spoločnosti Ježišovej.

Toto jubileum nás má viesť k hlbšiemu prežívaniu našej tradície. Ako hovorí P. Adolfo Nicolás SJ v liste adresovanom celej Spoločnosti: „Najlepším spôsobom, ako duchovne vstúpiť do tohto osobitného roku, je žiadať si milosť, ktorú navrhuje sv. Ignác v Duchovných cvičeniach, v meditácii o nazeraní na dosiahnutie lásky: „prosiť si od Pána vnútorné poznanie toľkých a takých veľkých dobier, ktoré som dostal od Boha, aby som, uznávajúc to úplne, mohol vo všetkom milovať jeho božskú Velebnosť a jej slúžiť”. Inými slovami, nechceme, aby sa naša pozornosť upierala iba na minulosť. Želáme si lepšie pochopiť a oceniť našu minulosť, aby sme mohli kráčať vpred v ústrety budúcnosti s  obnoveným zápalom a horlivosťou pre náš život a dnešné poslanie. Hľadiac na tento míľnik v dejinách našej Spoločnosti, pokorne sa poďakujme Bohu, že naša najmenšia Spoločnosť trvá dodnes, že v Spoločnosti neprestávame hľadať cestu k Bohu skrze spiritualitu sv. Ignáca; že neprestávame rásť z  podpory a  výzvy našich bratov v komunite; že prostredníctvom našich služieb stále zakúšame výsadu a radosť slúžiť Cirkvi a svetu, osobitne najnúdznejším. Modlime sa, aby naša vďačná oslava pamiatky tohto 200. výročia znovuobnovenia Spoločnosti bola požehnaná hlbším osvojením si nášho spôsobu života a tvorivejšou, veľkodušnejšou a radostnejšou odovzdanosťou dať svoje životy do služby na väčšiu Božiu slávu.”

Stránka v angličtine, na ktorej nájdete ďalšie informácie o tomto jubileu: sj2014.net

Spracoval: Peter Buša SJ

 

Obnovenie Spoločnosti Ježišovej v roku 1814 pápežom Piom VII.

18.12.2013
P. Rudolf Uher SJ novým provinciálom

Slovenská provincia Spoločnosti Ježišovej vám s radosťou oznamuje, že generálny predstavený Spoločnosti Ježišovej P. Adolfo Nicolás SJ v stredu 18. decembra 2013 menoval P. Rudolfa Uhera SJ za nového provinciála slovenských jezuitov. P. Uher prevezme úrad provinciála v Nedeľu Dobrého pastiera 11. mája 2014. Vedenie provincie je do tej doby zverené P. Jozefovi Šuppovi SJ, úradujúcemu viceprovinciálovi, ktorý túto službu vykonáva od 12. septembra 2013.
P. Rudolf Uher SJ v súčasnosti vykonáva službu predstaveného v Kolégiu Najsvätejšieho Spasiteľa v Bratislave.
Ďakujeme Bohu za dar nového provinciálneho predstaveného a zahŕňame ho do svojich modlitieb.

 

 


Životopis
P. Rudolf Uher SJ sa narodil 17. novembra 1968 v Piešťanoch. Vyrastal v obci Moravany nad Váhom. V roku 1987 nastúpil do Kňazského seminára sv. Cyrila a Metoda v Bratislave. V roku 1990 vstúpil do noviciátu Spoločnosti Ježišovej v Trnave. Po noviciáte pokračoval v štúdiu teológie na Teologickom inštitúte sv. Alojza v Bratislave (dnešná Teologická fakulta Trnavskej univerzity). Po kňazskej vysviacke 29. júla 1995 pôsobil dva roky ako vysokoškolský kaplán v Dome Spoločnosti Ježišovej v Košiciach, kde jeho hlavnou náplňou bola pastoračná činnosť medzi vysokoškolskou mládežou a v Kostole Božského Srdca Ježišovho.
V rokoch 1997 až 2000 pokračoval postgraduálnym štúdiom fundamentálnej teológie a masmediálnej komunikácie na Pápežskej Gregorovej univerzite v Ríme.
Po štúdiách pracoval šesť rokov ako kaplán vo Farnosti Narodenia Panny Márie v Banskej Bystrici-Radvani, ktorú v tom čase spravovala jezuitská komunita.
V rokoch 2006 až 2007 pôsobil v Exercičnom dome v Piešťanoch. Jeho náplňou bola pastoračná služba v Kostole Sedembolestnej Panny Márie, práca s rodinami, deťmi a mládežou v Jezuitskom pastoračnom centre v Piešťanoch a dávanie exercícií.
V roku 2007 ho predstavení menovali za špirituála a v roku 2008 za prefekta rehoľného dorastu (školastikov) Spoločnosti Ježišovej v Bratislave. Jeho úlohou bolo sprevádzať spolubratov, ktorí absolvovali svoje teologické štúdiá, v ľudskom a duchovnom rozvoji, ale tiež v príprave na kňazskú službu. Okrem toho sa venoval pastoračnej službe v Kostole Najsvätejšieho Spasiteľa a práci s rodinami.
V rokoch 2009 až 2011 absolvoval štúdium formácie na kňazstvo a spirituality na Pápežskej Gregorovej univerzite v Ríme.
Po návrate z Ríma pracoval jeden rok v Exercičnom dome sv. Ignáca v Prešove ako vicesuperior komunity a správca kaplnky exercičného domu.
Od roku 2012 pôsobí v Bratislave. Je vicesuperiorom komunity, konzultorom provinciála a delegátom pre formáciu.
Rehoľnú formáciu zavŕšil treťou probáciou v Ivanke pri Dunaji koncom augusta 2013.
Informoval: P. Peter Girašek SJ, sócius.
Foto: Archív SJ.

30.11.2013
Duchovný denník F. Vilka Surového SJ

Drahí priatelia

Na tomto mieste vám ponúkame na každý mesiac myšlienky a zamyslenia z duchovného denníka nášho brata Vilka Surového SJ. Nech vám slúžia pre duchovnú inšpiráciu a povzbudenie v každodennom živote. 

Január PDF, WORD
Február 
PDFWORD
Marec 
PDFWORD
Apríl
PDF, WORD
Máj
PDF, WORD
Jún PDF, WORD
Júl PDF, WORD 
August
PDF, WORD
September PDF, WORD
Október PDF, WORD
November PDF, WORD
December PDF, WORD

Životopis F. Vilka Surového SJ

 


 

Foto: Ondrej Gabriš SJ

 

 


 

 

 

 

 

 

 

Info - mail
Aktuálne informácie priamo na Vašu e-mailovú adresu.

Váš e-mail:
Anketa
Kedy bola obnovená Spoločnosť Ježišova?
1773 410(23%)
1814 497(28%)
1714 388(22%)
1540 497(28%)
Naše BLOGY
Božie jestvovanie - Prečo je rozumné veriť, že Boh je

Xaveriáda - svet mladých

život ťa naučí - témy, básne, miniatúry a vtipy

ŽIVOT NA ALOISIANE - TFTU A JEZUITSKÝ KOSTOL V BRATISLAVE

LITURGIA A HUDBA - UNIVERSA LAUS na Slovensku

CHORUS SALVATORIS - MIEŠANÝ ZBOR PRI JEZUITSKOM KOSTOLE NAJSVÄTEJŠIEHO SPASITEĽA V BRATISLAVE

Trnava Velehrad - Projekt podporovaný Európskou Úniou

Denný stacionár pre seniorov z okolia Trnavy - Starostlivosť a program počas celého dňa

JEZUITSKÉ STRETKÁ - Komunity kresťanského života - CVX

Ružomberok - Jezuitský kostol Povýšenia svätého Kríža

Bratislava - Kostol Najsvätejšieho Spasiteľa

Piešťany - Jezuitská kaplnka Sedembolestnej Panny Márie

Trnava - Jezuitský kostol Najsvätejšej Trojice

Filozofia na TFTU - Kresťanská filozofia na Teologickej fakulte Trnavskej univerzity v Bratislave

Združenie učiteľov filozofie - Učitelia filozofie na Teologických fakultách v Čechách a na Slovensku

Filozofia náboženstva - Slovenská sekcia Stredoeurópskej spoločnosti pre Filozofiu náboženstva

Teológia na TFTU - Aloisianum - Teologická fakulta Trnavskej univerzity

Jezuitské pastoračné centrum v Piešťanoch - Blog o aktivitách a živote JPC

Dejiny Spoločnosti Ježišovej na Slovensku - Ľudia, príbehy, dôležité udalosti

Svetové dni mládeže (MAG+S) - pre tých, ktorí od SDM chceme VIAC

Životné povolanie - Prijímať svoj život ako Božie povolanie.

Tomáš a František Munkovci - kandidáti blahorečenia

Utečenecký tábor Dollo Ado - JRS - pomoc somálským uprchlíkům v Etiopii

Pedagógovia na TFTU - Blog pedagógov Teologickej Fakulty TU v Bratislave

Duchovné cvičenia - Pár slovami vysvetlite, o čom budete písať.

Spoločnosť Ježišova na Slovensku, P.O. Box 173, 814 99 Bratislava
Administračné prostredie | | E-mail | © 2014 Salieri | BeTTa webhosting