Spoločnosť Ježišova je rehoľný rád Katolíckej cirkvi, ktorý má hierarchickú štruktúru. Na jej čele stojí generálny predstavený, ktorý sa volí doživotne na generálnej kongregácii. Celá rehoľa sa člení na provincie, na čele provincie stojí provinciál, ktorého menuje generálny predstavený. Niekoľko provincií združených na základe jazyka alebo regiónu tvorí spoločnú rehoľnú asistenciu, ktorú pri generálovi reprezentuje generálny asistent.

         Rehoľné domy, v ktorých študujú mladí rehoľníci alebo laici, tzv. kolégia, spravujú rektori; menšie rehoľné domy s pastoračným charakterom sú rezidencie, ktoré riadia superiori. Rektorov a superiorov na návrh provinciála menuje generálny predstavený.

         Formácia mladých jezuitov j

     Ľudské úmysly sa často líšia od Božích úmyslov. Keď je však človek ochotný spolupracovať s Bohom, môže napokon dosiahnuť ciele, o ktoré pôvodne nemal záujem a ktoré podľa ľudských predpokladov vysoko prevyšovali jeho schopnosti. Tieto slová možno naplno uplatniť na sv. Ignáca Loyolského, zakladateľa jezuitskej rehole a na jeho životné dielo.


     Sv. Ignác Loyolský pochádzal z baskickej provincie Guipúzcoa v severnom Španielsku. Narodil sa v r. 1491 v kaštieli Loyola ako najmladší z dvanástich či trinástich detí baskického šľachtica Beltrána Ibaňeza de Oňaz. Pri krste dostal meno Iňigo Lopez, ktoré si neskôr zmenil na Ignác (Ignatius) na počesť sv. Ignáca Antiochijského. Jeho matka po jeho narodení chorľavela a čoskoro zomrela. Preto ho v prvom období jeho života dali na výchovu istej vidieckej žene v blízkos

         Spoločnosť Ježišova (jezuiti) je apoštolská rehoľa, ktorú založil sv. Ignác z Loyoly (1491-1556).

         Sv. Ignáca z Loyoly hodnotíme nesprávne, keď v ňom vidíme iba veľkého stratéga, organizátora protireformácie, znalca ľudí a psychológa. Ignác bol predovšetkým hlbokým mystikom, človekom a svätcom. V roku 1534 v kaplnke Panny Márie na Montmartri v Paríži zložil so svojimi prvými šiestimi spoločníkmi sľuby, ktorými sa zasvätil apoštolskej práci vo Svätej zemi. Keďže nebolo možné vycestovať do Svätej zeme, v roku 1538 zavolal sv. Ignác svojich spoločníkov do Ríma, kde bola založená nová rehoľa. Napísal aj Náčrt (Formula inštitútu) konštitúcii rehole, ktorý potv

     Rehoľa mala vždy vynikajúcich vedcov, teológov, biblistov, kazateľov, katechétov a cirkevných rečníkov. Peter Kanízius, teológ a katechéta, a Róbert Bellarmín, teológ, dostali za svoje teologické diela titul učiteľ Cirkvi. K vynikajúcim teológom patrili aj: Ľudovít Molina, autor molinizmu, Gregor z Valencie, Jakub Gretser a Ján Franzelin.
     V moderných časoch sa zaskveli: Pierre Teilhard de Chardin, Jean Daniélou, Henri de Lubac, Karl Rahner a Bernard Lonergan.
     V oblasti dejín špirituality

         V počiatočnom období najviac pozornosti rehoľa venovala utvrdeniu vernosti katolíckej Cirkvi, Rímu a zápasu s reformáciou na území Nemecka, Francúzska, Rakúska, Čiech a Poľska. Na jednej strane jezuiti katechézami a kázňami prebúdzali sviatostný život, na druhej strane dišputy s inoveracmi a apologetické publikácie dosvedčovali pravdy Rímskej cirkvi.
         Podľa Konštitúcií rehoľa nespravovala farnosti, ale venovala sa hlavne apoštolátu v širokom slova zmysle. Jezuiti spovedali, katechizovali, viedli ľudové m

     Jezuiti začali vyučovať rehoľnú i laickú mládež a stali sa prvou rehoľou, ktorá za podstatný prostriedok na dosiahnutie svojho apoštolského cieľa prijala vzdelávanie a katolícku výchovu mládeže. Pretože zápas s protestantizmom sa odohrával hlavne v intelektuálnej oblasti, začali jezuiti dielo rekatolizácie vytváraním vplyvu na intelektuálne a mravné vzdelanie mládeže.
     Plán vyšších štúdií vypracovali prví jezuiti na základe novej teologickej metódy P. F. Vittoria, ďalej na základe vlastných skúseností, ktoré získali na univerzitných štúdiách v Paríži a z predpisov Tridentského koncilu. Všeobecný náčrt jezuitského školského systému bol jasný a bol všeobecne prijatý. Osobitne v kolégiách sa však program formoval samostatne a živelne, v závislosti od miestnych podmienok. Preto vznikali medzi nimi veľké rozdiely. Otázku zjednotenia školských programov Ignác odložil na neskôr, aby neuhášal iniciatívy. No medzitým v roku 1551 založil pre rehoľu vzorové Rímske kolégium (Collegium Romanum) a v rehoľných stanovách požadoval venovať sa katolíckym vedám ako základu ďalších štúdií.
     Cieľom jezuitskej humanistickej školy mala byť výrečnosť a široko vnímaná - „učená a zreteľná zbožnosť". Náboženský cieľ a zásada výberu prostriedkov rozhodovali aj o charaktere jezuitských akadémií. Prednášali sa na nich „artes" - „umenia", filozofia a teológia. Neprednášalo sa právo a medicína. Jezuiti zásadne neučili na základných školách, keď však výnimočne také školy organizovali, prácu v nich zverovali študentom vyšších tried, pričom si pre seba vyhradili dozor nad vyučovaním.
     Od roku 1599 bolo v reholi záväzné Ratio studiorum (školský poriadok), prvý ucelený školský systém. Ten obsahoval jednotlivé predpisy, ktoré sa dotýkali rozsahu a obsahu vyučovania. Krátke, jasné predpisy, týkajúce sa zakončenia prác, programu vyučovania, profesorov a učebníc uľahčovali prácu rektorom a prednášajúcim. Dobrá organizácia so širokým záberom: profesorská katedra, učebnice a literatúra a dostatočná fundácia zabezpečovali školám stabilné fungovanie. Nachádzal sa tam však aj negatívny prvok, Ratio nebolo vtedy dosť otvorené pre rozvoj nových smerov, na zmeny v oblasti vzdelávania.
     Jezuitské školy boli atraktívne, nakoľko boli bezplatné a do celku vzdelávania i výchovy patrili školské divadlo, orchestre, spevácke zbory, školské organizácie, mariánske kongregácie, rozličné spôsoby zábavy a hry. Moderné školské budovy a školské lekárne zabezpečovali náležité zdravotné podmienky. To priťahovalo mládež nezávisle od národnosti a vyznania. Po obnove činnosti v roku 1814 sa rehoľa vrátila k pedagogickej práci, kže otvárala v európskych krajinách a v Spojených štátoch amerických hlavne gymnáziá, konvikty (zariadenia na ubytovanie žiakov) a univerzity a v misijných krajinách základné školy a učilištia. V roku 1990 rehoľa spravovala 4 300 základných škôl, 380 stredných škôl, 191 vysokých škôl, z nich 53 univerzít. Medzi nimi napríklad Gregoriánska univerzita v Ríme, Georgetownská vo Washingtone, Fordhamova v New Yorku, Loyola University v Chigagu, Sofia University v Tokiu, Univerzita sv. Jozefa v Bejrúte.

     Jezuiti už od svojho príchodu na územie Slovenska utvárali sieť škôl: kolégia, gymnázia a univerzity. Veď ich príchod na Slovensko sa spája so zriadením kolégia v Trnave, ktoré bolo zriadené 15. septembra 1567. Neskôr boli kolégia alebo gymnáziá zriadené v Kláštore pod Znievom, Šali, Spišskej Kapitule, Trenčíne, Levoči, Prešove, Pezinku, Liptovskom Mikuláši, Rožňave, Skalici, Komárne, Bratislave, Banskej Bystrici, Banskej Štiavnici, v Košiciach a Žiline.
     Mimoriadne dôležitou udalosťou bolo zriadenie Trnavskej univerzity 12. mája 1635 a Košickej univerzity v 26. februára 1657. Ku nim patrili tlačiarne v jednom i druhom univerzitnom meste.
     Jezuiti mali zriadený svoj Filozofický inštitút v Bratislave v rokoch 1854-1911, neskôr bol presťahovaný do Innsbrucku. V rokoch 1942-1945 bol vzhľadom na