(zdroj: YouTube)

Páter Ladislav Šulík SJ hovorí o tom, ako našiel "dobrodružstvo, lásku a spoločenstvo" v rehoľnom povolaní jezuitu.

Viliam Karľa SJ hovorí o svojej ceste rehoľným životom v Spoločnosti Ježišovej.

Klikni SEM a pozri si 3-minútové video

(English)

     Jezuitský život je jednou z foriem zasväteného života vychádzajúci zo spirituality sv. Ignáca, zakladateľa Spoločnosti Ježišovej. Jezuitský život a spôsob postupovania vychádza z postupovania duchovných cvičení, v ktorých Ignác neprestajne hľadal Božiu prítomnosť. Ignác predstavuje Krista, ktorý je v pohybe, prechádza dedinami a navštevuje synagógy, aby tam ohlasoval Kráľovstvo. Ide tam, kde ľudia bývajú a pracujú. Ignácovou charizmou sa tak stalo: byť s Kristom ako služobníci jeho poslania, byť s ľuďmi, kde bývajú, pracujú a zápasia, priniesť evanjelium do ich životov a prác. Jezuiti prežívajú svoj zasvätený život ako rehoľný kňazi a rehoľný bratia. Jezuitské kňazstvo je veľkým Boží darom pre univerzálne poslanie Cirkvi. Vyplýva to už z povolania prvý jezuitov, ktorí sa dali priamo do služby pápežovi, a takto vyjadrili ochotu prijať poslanie kamkoľ

     Kňazstvo je podstatným znakom Spoločnosti, ktoré sa uskutočňuje vo všetkých kútoch sveta a v rozličných kultúrach. Je potrebné, aby sa každý angažoval v tej kultúre, v ktorej uskutočňuje svoje poslanie kňaza – jezuitu. V dnešnej dobe je úlohou jezuitského kňazstva služba viery a podporovanie v ľudskej spoločnosti. Táto služba sa osobitne zameriava na tých, ktorí ešte nepočuli evanjelium; na tých, čo sú na okraji Cirkvi alebo spoločnosti; na tých, ktorým sa upiera ľudská dôstojnosť; na tých, čo sú bez hlasu a bez moci; na tých, čo sú slabí vo viere alebo sa jej odcudzili; na tých, ktorých bieda je väčšia, ako vládzu uniesť. Pre jezuitského kňaza je to práve svet, kde má byť najviac aktívny v mene uzdravujúceho a uzmierujúceho Krista.

     Najpodstatnejším znakom, ktorý charakterizuje kňaza – jezuitu, je dávanie duchov

Prečo som sa stal jezuitom?
(Pripravovaný príspevok do relácie CESTY – Slovenský rozhlas)

         Na jednom výsluchu v čase hlbokej totality sa ma pýtali, prečo som sa stal jezuitom. Jednoducho preto, odpovedal som, že ma zaujímal život a chcel som ho prežiť naplno, nefalšovane, pravdivo. Spôsob jezuitského života totiž vyžaduje ľudí nových. Ľudí, ktorí sprava i zľava vyzbrojení pravdou, cez úspechy i neúspechy, cez slávu i potupu, známi i bez mena, i sami pevným, náhlivým krokom kráčajú k plnosti života, a povzbudzujú k tomu i druhých.

         Nuž, pre toto som jezuitom a k tomu v exercíciách povzbudzujem aj iných. Sprava i zľava vyzbrojený pravdou. Neviem, či to slovo „pravda“ ešte niekoho vzrušuje. Mňa veľmi. Celé exercície – a dával som ich už niekoľko sto